Viete ako to chodí!! Som ešte relatívne mladý človek. A ako taký je namieste predpoklad potreby presunu mojej existencie z bodu a do bodu b. Ale nebudeme sa dnes baviť o bodoch, nebojte… Nudím vás už? Vravíte si že ste už dávno v mojom blogu mali čítať o tom ako je všetko zlé, nezmyselné a objektívne proti vám??
No sklamem vás, drahí moji. Aj keď, moooožno, nechajte sa prekvapiť 😉
Nech je ako chce, nech sú moje cesty akokoľvek nevyspytateľné, tak sa stala vec takáto. Autor tohto blogu sa ocitol vo vlaku. Klasika, vlak východ-západ, 10-20r vozeň, dokonca aktuálne nehoriaca lokomotíva a pestré obsadenie kupé. Konkrétne moja maličkosť, nejaká bežne vyzerajúca 20r študentka a zatiaľ bližšie nešpecifikovaný „švárny junák“.
Prisadol som si a zacítil niečo vo vzduchu. Nie, nebolo to v tomto prípade na svedomí zssk. Bola to tá najkrajšia vec pod slnkom. Dobre hádate. Love is in the air. Konkrétne šuhaj zacítil šancu. Myslel si že študujúca deva je jeho level. Dokonca sa aj obzrela občas jeho smerom. Zlé jazyky budú tvrdiť, to preto že on sa pričasto pozeral jej smerom a ona to zaregistrovala. A tiež si myslím niečo podobné, ženské periférne videnie je na inom stupni vývoja ako u nejakých šuhajov. Nech je však ako chce, šuhaj si to vysvetlil troška inak. Samozrejme ja som bol piate koleso na voze. Povestný mlynský kameň na krku. Ale čo sa dalo robiť!? Cesta mládenca sa chýlila ku svojmu záveru. Tak nabral odvahu a prehovoril.. Ako zámienka poslúžilo to, že dievčina čítala nejakú knihu. Chlapec sa chcel dať do reči, o čom je tá kniha, dobrá je, baví ťa to a podobné reči ktoré vedú k určitému mentálnemu zblíženiu. Takže náš hrdina vychrlil zo seba niekoľko vecí, ktorých sa mohlo dievča chytiť. A jej reakcia? Vystrčila knihu smerom k nemu – ak chceš môžeš si prečítať.! Nastalo trápne ticho. A trvalo asi desať minút kým ten chalan vystúpil… Sranda, čo vám poviem. Ale dievča vyzeralo potom vcelku spokojne.
To je všetko, áno nič viac už z príbehu nezaznie. Možno ešte na vysvetlenie dodám že ten chalan veru nevyzeral ako lev benátskych salónov. Dokonca nevyzeral ani ako erárny kocúr z domu kultúry vo Veľkej Lehote. Každopádne to od neho bolo odvážne, málo vídaný prejav odvahy a za to mu patrí uznanie. Ale čo z toho, však?
Pri tejto ceste sa stalo ešte to že si tam neskôr prisadla celá rodinka. A bola to taká rodinka ktorá si cestou na vlak nestihla vyčistiť zuby a keďže boli vianoce tak si asi aj zabudli, či nestihli oprať oblečenie. Ja som aj pojal podozrenie že na obed mali klasický, z môjho pohľadu absolútne neatraktívny, ale za to tradičný majonézový šalát. A pravdepodobne to bol šalát čo mali odložený v mraziaku z vianoc 2017. Takže nech je to akokoľvek trápne a netaktné, ja si v takýchto situáciach rýchlo pobalím svojich päť slivák a idem hľadať menej toxické miesto. Dievčina až taká citlivka nebola, tak ostala namieste. Raz si hore, raz si dole. Tak to na svete chodí.
Pridam i ja .... odvaznym stastena praje, budte ...
Nie !! Drzým ! ...
v demokracii určite, lebo tam nezatvárajú ...
Celá debata | RSS tejto debaty